Zajac na Slovensku: niekdajší pilier poľovníctva, dnes zraniteľná poľná zver

Na Slovensku žije zajac poľný (Lepus europaeus), živočích nížin a obrábaných pahorkatín. Spolu s bažantom a jarabicou poľnou patrí k trom druhom „malej zveri“, okolo ktorých krajina vybudovala časť svojho poľovníckeho plánovania.^[4] O jeho biológii sa dočítate v našom profile zajac poľný.

Prezentácia Petra Kaštiera z Národného lesníckeho centra vo Zvolene porovnáva podiel jednotlivých skupín druhov na produkcii zveriny. V rokoch 1924 – 1929 tvorila malá zver, na čele so zajacom, 73,7 % tejto produkcie; v období 1993 – 2003 to bolo už len 12,5 % a v poľovníckej sezóne 2009/2010 8,4 %, zatiaľ čo podiel raticovej zveri stúpol z 22,1 % na 91,6 %.^[3] Tieto čísla vyjadrujú relatívnu váhu v úlovkoch, nie početnosť; dobre však ilustrujú presun slovenského poľovníctva k veľkej zveri.^[3]

Ten istý dokument sleduje početnosť a rozšírenie malej zveri vrátane zajaca podľa okresov.^[3] Aktuálne údaje zverejňuje Národné lesnícke centrum v celoštátnej poľovníckej štatistike.

Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve zavádza stupňovité plánovanie: koncepciu rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike, ktorú vypracúva ministerstvo so Slovenskou poľovníckou komorou a schvaľuje vláda; koncepcie pre jednotlivé poľovné oblasti; desaťročný plán a ročné plány pre každý poľovný revír. Tieto plány majú zabezpečiť trvalo udržateľné obhospodarovanie zveri a zachovanie jej genofondu.^[1]

Územie je rozdelené na poľovné oblasti určené pre jeleniu, srnčiu alebo malú zver. Poľovné právo patrí vlastníkovi poľovného pozemku a možno ho vykonávať len na pozemkoch, ktoré okresný úrad uznal za poľovný revír.^[4] Vyhláška č. 344/2009 Z. z. stanovuje okrem iného normované kmeňové stavy pre jednotlivé revíry, odvodené od jarných kmeňových stavov, a doby lovu pre celé územie štátu.^[2] Tieto termíny sú celoštátne, môžu sa však meniť: overte si platné znenie vyhlášky.

V znení publikovanom v roku 2009 zákon vyhradzuje právo vypúšťať zver do poľovného revíru jeho užívateľovi a dovoz živej zveri podmieňuje povolením ministerstva, pri dotknutých druhoch so súhlasom regionálnych veterinárnych orgánov.^[1] Na ochranu genofondu zakazuje vypúšťať krížence, ako aj nepôvodné druhy bez povolenia.^[1] Chov zajacov užívateľom revíru na účely zazverovania sa podľa neho nepovažuje za chov zveri v zajatí.^[1]

Zákon bol odvtedy novelizovaný: pred akýmkoľvek zámerom sa informujte na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, na príslušnom okresnom úrade a vo veterinárnej správe. Naše všeobecné zásady nájdete v príručke návrat zajacov do prírody.

GIBIS, chovateľ zveri z obce Chatte vo francúzskom departemente Isère, tam chová mladé zajace a ponúka aj zajace z odchytu v strednej Európe: pozrite si stránku naše zajace. Táto stránka má informačný charakter: nie je ponukou ani právnym stanoviskom pre Slovensko.